Automaty na školách – áno, alebo nie?

Budú na slovenských školách automaty, alebo bude ich obsah regulovaný? Pozreli sme sa na pripravovanú legislatívnu zmenu z viacerých uhlov pohľadov. Táto problematika nie je jednoduchá. Určite však čítajte až do konca. Aj váš názor nás zaujíma!

Pripravovaná legislatívna zmena na Slovensku

V parlamente bude na programe diskusia a schvaľovanie pozmeňovacieho návrhu podpredsedníčky NR SR Renáty Zmajkovičovej (Smer-SD). „Moje časté návštevy na školách, ale i rozhovory s učiteľmi preukázali potrebu takejto zmeny. Z vlastného presvedčenia prichádzam s týmto návrhom, pretože mi záleží na zdravom životnom štýle našich potomkov“, hovorí Renáta Zmajkovičová.

S problémom obezity sa borí celá Európska únia. Mohli by sme dokonca skonštatovať, že je to globálny problém. Jednotlivé krajiny pristupujú k tejto problematike rôzne. Najčastejšie sa v rámci prevencie začína s osvetou na základných školách. S tým súvisí aj regulácia potravín ponúkaných na školách, prípadne konkrétny zákonný zákaz niektorých z nich. Do tohto trendu sa zapája najnovšie aj Slovensko.

Podľa Zmajkovičovej v dôsledku nezdravej stravy je nárast chorôb súvisiacich najmä s obezitou. Napríklad ročne na cukrovku na Slovensku ochorie 22 tisíc ľudí. „Cieľom návrhu je zastaviť doterajší trend obezity u obyvateľov, najmä u školopovinných detí a mládeže, a zároveň dosiahnuť, aby deti prijímali v strave viac výživných a zdravých potravín. Je nevyhnutné, aby sme sa stali konečne uvedomelými a pochopili sme vplyv výživy na zdravie človeka. To, čo jeme, veľmi ovplyvňuje to, ako sa cítime a aký bude náš zdravotný stav v budúcnosti. Hlavne my dospelí musíme dbať na to, čo konzumujú naše deti. Pokiaľ budú v školách automaty a bufety s prevahou sladených nápojov a sladkostí, deti to bude lákať. Ak ich odstránime, zídu z očí – zídu z mysle.“

Návrh sa týka obmedzení v ponúkaných potravinách, a to konkrétne:

a)    „doplnkových jedál typu rýchleho občerstvenia,

b)    potraviny s obsahom soli nad 1,5g/100g hmotnosti,

c)    sladkých pekárenských a cukrárenských výrobkov s nižším ako 1/3 podielom ovocnej alebo mliečnej zložky,

d)    cukroviniek alebo cukrárskych výrobkov balených alebo voľných,

e)    zmrzliny, nanukov alebo mrazených ovocných drení,

f)     alkoholických nápojov a piva,

g)    nápojov kolového charakteru alebo nápojov s obsahom chinínu,

h)    sýtených energetických nápojov a energetických nápojov, vrátane minerálnych vôd ochutených s pridaním cukru,

i)     nápojov s obsahom kávy alebo náhrady kávy a dekofeínových nápojov a

j)     tabaku a výrobkov z nich.“.

  

Situácia v Európe

Jednotlivé štáty Európskej únie, hoci majú spoločný boj za ozdravenie svojich obyvateľov a bojujú proti obezite, majú legislatívu rôznu. Kým niekde sú automaty na školách zakázané úplne, v iných štátoch je ich regulácia.

Podľa projektu EU Eatwell je Francúzsko jediná krajina s úplným zákazom automatov na základných a stredných školách. Zákaz je platný od roku 2005. Belgicko nerieši situáciu s automatmi na celonárodnej úrovni. Niektoré obce a mestá obsah automatov čiastočne regulujú. Bruselský magistrát však na základných a stredných školách na svojom území automaty úplne zakázal. Inšpiroval sa pritom Francúzskom.

V Taliansku zákon automaty na školách nezakazuje. Avšak ich obsah regulujú samotné školy. A to buď z vlastnej iniciatívy, alebo na základe želaní rodičov. Majú tam však projekty zdravej výživy, na základe ktorých automaty ponúkajú potraviny prispôsobené zásadám zdravej výživy – mlieko, mliečne výrobky, čerstvé ovocie, zeleninové šaláty, prírodne ovocné šťavy. V rámci niektorých projektov boli ponúkané deťom zdarma. Túto prax si v Taliansku veľmi pochvaľujú s tým, že sa mimoriadne dobre osvedčila. Priamy zákaz automatov by nemal taký účinok. Takto jednoducho presadili zdravé stravovanie medzi deťmi. Keďže tie mali na výber iba zdravé, alebo zdravé potraviny a nápoje, vyberali si tie zdravé...

Štatisticky sú „najtučnejšími“ obyvateľmi Európy Briti. Tí si to veľmi uvedomujú a tak zaviedli v roku 2006 tzv. „minimálne školské výživové normy“. Automaty síce nezakázali, ale ich obsah je prísne regulovaný. Do boja proti obezite sa zmobilizovali aj britskí lekári. A to úplne sami! Vytvorili „Akčný plán boja proti obezite“ (február 2013). Okrem iného v ňom napríklad navrhujú zvýšenie dane za sladké nápoje – a to až o 20%. Toto by chceli presadiť aspoň na skúšobný jeden rok, aby mohli potom vyhodnotiť efektivitu takéhoto kroku. Lekári ponúkajú rodičom konzultácie o výžive ich detí. Viac sa snažia tlačiť a motivovať obéznych pacientov. Chcú presadiť zákaz akciových zliav na nezdravé jedlá. No a, samozrejme, chcú prísne regulovať obsahy automatov a ich umiestnenie na školách. A zároveň chcú zakázať fast-foodové prevádzky v tesnej blízkosti škôl a telocviční. Minimálne výživové normy by mali v prísnejšej miere platiť aj v nemocniciach a ďalších verejných inštitúciách.

Nemecko má školské stravovanie zabezpečené rôzne v rámci jednotlivých spolkových krajín. Nájdu sa veľmi veľké rozdiely. Automaty na školách nemajú regulované, ani zakázané. Školské stravovanie nie je celkom bežné. Až za posledných 10 rokov sa výuka predĺžila, takže sa školské stravovanie niekde stalo nevyhnutným. Regulácia obsahov automatov prebieha iba tam, kde je to prianím vedenia školy, alebo rady rodičov.

V susednom Poľsku je situácia podobná ako u nás. Automaty zatiaľ nie sú ani regulované, ani zakázané. Avšak prebieha verejná diskusia. Neustále narastá kritika automatov a snaha o ich reguláciu.

V Českej republike minister zdravotníctva Svatopluk Němeček taktiež bojuje za zdravú stravu na školách: „Ako minister zdravotníctva, ani ako otec dvoch detí, sa nemôžem nečinne prizerať varovným výsledkom štúdií, ktoré jednoznačne hovoria, že školáci sa stravujú prevažne veľmi nezdravo. Priberajú a už od základnej školy tak poškodzujú svoje zdravie. Je potrebné znovu apelovať nielen na rodičov, aby dbali na to, čo ich deti konzumujú, ale taktiež na riaditeľov škôl, aby čo možno najviac obmedzili prístup detí k extrémne nevhodným potravinám, akými sú sladené nápoje, najrôznejšie čokoládové tyčinky, čipsy a podobne.“ Najnovšia novela by mala zabezpečiť pružnejšie regulovanie obsahov automatov a ponuky školských bufetov.

  

Aká je situácia na Slovensku?

Na Slovensku sa regulácia ponuky automatov ešte len chystá. Rodičia z času na čas ocenia, že pri všetkých povinnostiach, ktoré majú, si môžu deti občas kúpiť desiatu priamo v škole. Prípadne ak dieťa odíde z domu a desiata zostane na stole... Obľubu a stále miesto si získali na školách brejkomaty s mliečnymi nápojmi. Dieťa má nárok na dotáciu k jednému nápoju na jeden školský deň. To ho však neobmedzuje a rodičia majú možnosť prispieť priamo dieťaťu aj na viac nápojov. Tie sú však už za plnú sumu. Je to len jeden z príkladov, ako sa veci môžu riešiť v prospech zdravia detí.

Odborník na výživu MUDr. Igor Bukovský z Ambulancie klinickej výživy v Bratislave (www.akv.sk) si principiálne myslí, že automaty ako také nie sú problém: „Problém sú rodičia a návyky z rodiny, ktoré si deti so sebou prinášajú aj do školy. Som skôr za kompromis. Vidím ho v tom, aby tu bola možnosť striktne nastaviť ponuku automatov na školách. Aby ponúkali výlučne zdravé a zdravšie formy potravín a nápojov.“

Ing. Andrea Michalcová, VITAL LIFE – distribútor testov potravinovej intolerancie pre SR a ČR (www.food-detective.sk) si tiež myslí, že problém je v osvete a v prístupe hlavne rodičov: „V mojej praxi často vidím, že rodičia robia základnú chybu: dávajú dieťaťu napríklad dookola mliečne výrobky a výrobky z pšeničnej múky. Teda striedajú len 3-4 potraviny. Denne by sme ale mali zjesť aspoň 10 rôznych potravín. Okrem zeleniny a ovocia sa zabúda napríklad na ryby, strukoviny, orechy, semienka... Potom sa nečudujme, že veľa detí trpí zažívacími ťažkosťami, kožnými ochoreniami, či respiračnými problémami. O obezite nehovoriac. Práve mlieko a pšenica pritom v testoch vykazujú najvyššiu mieru potravinovej neznášanlivosti. Mnohí rodičia v dobrej viere, že dávajú deťom to najzdravšie, preháňajú s množstvom.“ Riešenie nie je jednoduché a vyžaduje si určite zmenu na viacerých úrovniach. V obchodoch je prebytok sladkých a nezdravých potravín, láka reklama, a deti sladké milujú. Čo si budeme nahovárať, nielen deti... „Vždy môžeme siahnuť po zdravších výrobkoch, piecť koláče doma, používať iné sladidlá ako napríklad stéviu. Pri pečení môžeme časť bielej múky nahradiť napríklad pohánkovou, orechovou, alebo sójovou. Na desiatu môžeme deťom pripravovať aj domáce nátierky. Nie som zástancom striktných zákazov. Som za prevenciu, ktorá by mala prichádzať včas, aby sa menili tie najzákladnejšie návyky. Dnes máme veľa alternatív. Stačí si urobiť prehľad a dodržiavať zásady zdravého stravovania. Pritom náš jedálniček môže byť veľmi pestrý,“ dodáva Andrea Michalcová a zdôrazňuje, že najčastejšie zabúdame na pitný režim. Zákaz automatov by podľa nej mohol stimulovať uponáhľaných rodičov, aby sa viac venovali desiatám svojich detí.

Európska únia si uvedomuje alarmujúcu situáciu. Obezita je civilizačná choroba, ktorá sa priveľmi rozmáha po celom svete. S ňou súvisia ďalšie zdravotné komplikácie – srdcovo cievne, ochorenia chrbtice a kĺbov, ale aj mnohé ďalšie závažné ochorenia. Alarmujúce je to, že neustále klesá veková hranica. „Deti v školskom veku nešportujú, konzumujú oveľa viac sacharidov a ďalších škodlivých látok. Situácia je veľmi vážna,“ hovorí aj europoslanec a lekár MUDr. Miroslav Mikolášik.  „Európska únia taktiež pracuje na tom, aby automaty na školách obsahovali len zdraviu nezávadné potraviny. Kompetencie však majú v rukách jednotlivé členské štáty. Stále sa stretávame, použijem výraz – s oblasťami, v ktorých si dieťa za vhodenú mincu vyberie z automatu nevhodnú desiatu. Deti si ani nemajú možnosť vybrať medzi zdravým a nezdravým jedlom. V ponuke sú len presladené nápoje, čokoládové tyčinky, energetické tyčinky, čipsy a podobne. Nič, čo by podliehalo normám racionálnej výživy. Nie je to tak všade, ale stále je veľa miest, kde to takto na školách funguje.“ Chýbajú celoplošné programy na podporu konzumácie ovocia a zeleniny. Automaty, v ktorých by si deti mohli vybrať či už čerstvé ovocie, alebo čerstvé zeleninové šaláty rôznych druhov. „Možnosť nákupu zdravej potraviny, alebo nápoja, je jedna vec. Ale vplyv okolia zasa druhá. Je potrebné si uvedomiť, že dieťa sa často rozhoduje aj na základe toho, čo mu povedia kamaráti, alebo čo vidí v reklame ako ´trendy´. Vplyv z rodiny, z okolia a z reklamy je enormný. Celková zmena ponuky v automatoch nestačí. Mali by byť súčasne odvysielané šoty, ktoré priamo ukážu deťom, že keď budú jesť istý druh potravín, budú tučné, budú mať zdravotné problémy. Keď naopak dajú prednosť inému druhu potravín, urobia niečo pre svoje zdravie, krásu, postavu a podobne. Médiá majú veľký vplyv na preferencie mladého človeka,“ hovorí Mikolášik. Osveta na stravovacie návyky nie je však jediná. Nestačí sa len zdravo stravovať: „Mladý človek nemôže len vysedávať pred televíziou, za počítačom. Okrem stravy je veľmi dôležitý pravidelný pohyb. Šport je nevyhnutný denne – plávanie, behanie, prechádzky do prírody. Zdravý spôsob života je nielen v strave, ale aj v pohybe.“ Nestačí apelovať len na jednu oblasť, riešenie tohto problému súčasnosti je v komplexnosti. Že sa to dá, má Miroslav Mikolášik odskúšané na vlastných štyroch deťoch, z ktorých ani jedno obezitou netrpelo a netrpí, ako s úsmevom dodal na záver nášho rozhovoru.

  

Slovenské mamičky v zahraničí

S ponukou automatov a s problémom, čo dať deťom na desiatu, sa stretávajú aj slovenské mamičky, ktoré žijú v zahraničí. Oslovili sme aj ich a tu sú ich reakcie:

Jana (36) žije v Írsku. „Na základnú školu pripravujú deťom desiatu rodičia. Automaty na školách nemáme. A desiatu deťom kontrolujú učitelia. Dávam im chlieb so syrom, ovocie, zeleninu... Je to rôzne. Ale pokiaľ by tam učiteľ našiel čipsy, sladkosti, alebo čokoľvek nezdravé, tak dieťaťu desiatu odoberie, nedovolí mu ju zjesť. Naviac ešte napíše list rodičom, že dali dieťaťu nevhodnú stravu.“

Jela (41) žije v oblasti talianskej Calabrie. „Je tu iný školský systém ako na Slovensku. U nás na prvom stupni školy (na Slovensku je to MŠ a ZŠ po 6. ročník) schvaľuje umiestnenie automatov na školách Rada rodičov. Takže na škole automaty nemáme. Robia sa osvetové prednášky, kde vysvetľujú deťom, čo je zdravé a čo nie. Hlavne pitný režim. Odporúčajú jesť ovocie, zeleninu, ryby... Na stredných školách je to už ale iné. Tam sú dokonca priamo predajcovia pizze, bežne si deti môžu kúpiť colu a podobne. Ja dávam deťom do školy vždy sezónne ovocie, majú žemle so syrom, so šunkou, so zeleným hlávkovým šalátom... Občas pribalím aj niečo sladké, ale na to dávam pozor. Na školách bežal dvojročný projekt, kedy školský úrad v spolupráci s ministerstvom zabezpečili denne čerstvé ovocie na desiaty pre žiakov. Tiež to bolo sezónne a bolo to na podporu kampane proti obezite a na podporu zdravého stravovania. Deti dostávali vtedy jablká, pomaranče, mandarínky...“ Pri projekte s ovocím rodičia s učiteľmi ocenili masovosť – väčšina detí jedla, pridávali sa aj ostatné. Dobré bolo, že projekt netrval len jeden mesiac, ale bol dlhodobý.

Anna (36) žije so svojimi deťmi za veľkou mlákou – vo Washingtone. „Nepamätám si, že by tu na škole bolo také dobré jedlo, ako si ho pamätám ja zo Slovenska. Všetko sa varí v jednej veľkej vývarovni a potom sa to rozváža po školách. Takže školy v jednom okrese majú na obed to isté. Vedia si väčšinou vybrať zo 4 jedál, plus šalát a ovocie. Moje deti sa na školách nestravujú. To, čo tam dávajú deťom, by som nikdy nedala. A ani by to nezjedli. Pizza, kuracie nugety, sekaná v žemli, sendviče plné majonézy... A neskutočne sa tu plytvá s jedlom. ¾ z toho, čo im naložia, skončí v koši. Tento rok prvý krát dostávali deti v prvej a druhej triede zdravé raňajky zdarma. Bolo to ovocie, cereálie a mlieko. Za tento počin ďakujeme Michelle Obama. Práve vďaka tejto prvej dáme sa veci začínajú meniť. Jej návrh prijali a aplikujú na školách práve v našom okrese. Deti majú možnosť vybrať si aj šaláty a ovocie. Ale je tu aj druhá strana mince – deti, ktoré sa zdravo nestravujú doma, si takúto stravu nedajú ani v škole. Samozrejme, na súkromných školách je to iné. To ale súvisí aj s vysokým školným. Dosahuje mesačne aj niekoľko stoviek dolárov. Automaty na základných školách nie sú k dispozícii. Až na stredných.“

 

Váš názor nás zaujíma

Aký je váš názor na túto problematiku? Zaujíma nás, ako vy vnímate automaty a ich ponuku na školách. Čo dávate deťom na desiatu a či sa rozprávate s deťmi o jedle, o tom, čo by mali jesť, aby boli zdravé. Vnímate, že aj učitelia sa snažia deťom hovoriť o zdravých potravinách? Napíšte nám do redakcie do konca septembra. Troch z vás odmeníme balíčkami s reklamnými predmetmi. Diskusiu môžete podporiť aj zdieľaním článku na sociálnych sieťach. Prípadne názory píšte do diskusie pod článkom alebo na emailovú adresu Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript..

Budú na slovenských školách automaty, alebo bude ich obsah regulovaný? Pozreli sme sa na pripravovanú legislatívnu zmenu z viacerých uhlov pohľadov. Táto problematika nie je jednoduchá. Určite však čítajte až do konca. Aj váš názor nás zaujíma!

Pripravovaná legislatívna zmena na Slovensku

V parlamente bude na programe diskusia a schvaľovanie pozmeňovacieho návrhu podpredsedníčky NR SR Renáty Zmajkovičovej (Smer-SD). „Moje časté návštevy na školách, ale i rozhovory s učiteľmi preukázali potrebu takejto zmeny. Z vlastného presvedčenia prichádzam s týmto návrhom, pretože mi záleží na zdravom životnom štýle našich potomkov“, hovorí Renáta Zmajkovičová.

S problémom obezity sa borí celá Európska únia. Mohli by sme dokonca skonštatovať, že je to globálny problém. Jednotlivé krajiny pristupujú k tejto problematike rôzne. Najčastejšie sa v rámci prevencie začína s osvetou na základných školách. S tým súvisí aj regulácia potravín ponúkaných na školách, prípadne konkrétny zákonný zákaz niektorých z nich. Do tohto trendu sa zapája najnovšie aj Slovensko.

Podľa Zmajkovičovej v dôsledku nezdravej stravy je nárast chorôb súvisiacich najmä s obezitou. Napríklad ročne na cukrovku na Slovensku ochorie 22 tisíc ľudí. „Cieľom návrhu je zastaviť doterajší trend obezity u obyvateľov, najmä u školopovinných detí a mládeže, a zároveň dosiahnuť, aby deti prijímali v strave viac výživných a zdravých potravín. Je nevyhnutné, aby sme sa stali konečne uvedomelými a pochopili sme vplyv výživy na zdravie človeka. To, čo jeme, veľmi ovplyvňuje to, ako sa cítime a aký bude náš zdravotný stav v budúcnosti. Hlavne my dospelí musíme dbať na to, čo konzumujú naše deti. Pokiaľ budú v školách automaty a bufety s prevahou sladených nápojov a sladkostí, deti to bude lákať. Ak ich odstránime, zídu z očí – zídu z mysle.“

Návrh sa týka obmedzení v ponúkaných potravinách, a to konkrétne:

a)    „doplnkových jedál typu rýchleho občerstvenia,

b)    potraviny s obsahom soli nad 1,5g/100g hmotnosti,

c)    sladkých pekárenských a cukrárenských výrobkov s nižším ako 1/3 podielom ovocnej alebo mliečnej zložky,

d)    cukroviniek alebo cukrárskych výrobkov balených alebo voľných,

e)    zmrzliny, nanukov alebo mrazených ovocných drení,

f)     alkoholických nápojov a piva,

g)    nápojov kolového charakteru alebo nápojov s obsahom chinínu,

h)    sýtených energetických nápojov a energetických nápojov, vrátane minerálnych vôd ochutených s pridaním cukru,

i)     nápojov s obsahom kávy alebo náhrady kávy a dekofeínových nápojov a

j)     tabaku a výrobkov z nich.“.

  

Situácia v Európe

Jednotlivé štáty Európskej únie, hoci majú spoločný boj za ozdravenie svojich obyvateľov a bojujú proti obezite, majú legislatívu rôznu. Kým niekde sú automaty na školách zakázané úplne, v iných štátoch je ich regulácia.

Podľa projektu EU Eatwell je Francúzsko jediná krajina s úplným zákazom automatov na základných a stredných školách. Zákaz je platný od roku 2005. Belgicko nerieši situáciu s automatmi na celonárodnej úrovni. Niektoré obce a mestá obsah automatov čiastočne regulujú. Bruselský magistrát však na základných a stredných školách na svojom území automaty úplne zakázal. Inšpiroval sa pritom Francúzskom.

V Taliansku zákon automaty na školách nezakazuje. Avšak ich obsah regulujú samotné školy. A to buď z vlastnej iniciatívy, alebo na základe želaní rodičov. Majú tam však projekty zdravej výživy, na základe ktorých automaty ponúkajú potraviny prispôsobené zásadám zdravej výživy – mlieko, mliečne výrobky, čerstvé ovocie, zeleninové šaláty, prírodne ovocné šťavy. V rámci niektorých projektov boli ponúkané deťom zdarma. Túto prax si v Taliansku veľmi pochvaľujú s tým, že sa mimoriadne dobre osvedčila. Priamy zákaz automatov by nemal taký účinok. Takto jednoducho presadili zdravé stravovanie medzi deťmi. Keďže tie mali na výber iba zdravé, alebo zdravé potraviny a nápoje, vyberali si tie zdravé...

Štatisticky sú „najtučnejšími“ obyvateľmi Európy Briti. Tí si to veľmi uvedomujú a tak zaviedli v roku 2006 tzv. „minimálne školské výživové normy“. Automaty síce nezakázali, ale ich obsah je prísne regulovaný. Do boja proti obezite sa zmobilizovali aj britskí lekári. A to úplne sami! Vytvorili „Akčný plán boja proti obezite“ (február 2013). Okrem iného v ňom napríklad navrhujú zvýšenie dane za sladké nápoje – a to až o 20%. Toto by chceli presadiť aspoň na skúšobný jeden rok, aby mohli potom vyhodnotiť efektivitu takéhoto kroku. Lekári ponúkajú rodičom konzultácie o výžive ich detí. Viac sa snažia tlačiť a motivovať obéznych pacientov. Chcú presadiť zákaz akciových zliav na nezdravé jedlá. No a, samozrejme, chcú prísne regulovať obsahy automatov a ich umiestnenie na školách. A zároveň chcú zakázať fast-foodové prevádzky v tesnej blízkosti škôl a telocviční. Minimálne výživové normy by mali v prísnejšej miere platiť aj v nemocniciach a ďalších verejných inštitúciách.

Nemecko má školské stravovanie zabezpečené rôzne v rámci jednotlivých spolkových krajín. Nájdu sa veľmi veľké rozdiely. Automaty na školách nemajú regulované, ani zakázané. Školské stravovanie nie je celkom bežné. Až za posledných 10 rokov sa výuka predĺžila, takže sa školské stravovanie niekde stalo nevyhnutným. Regulácia obsahov automatov prebieha iba tam, kde je to prianím vedenia školy, alebo rady rodičov.

V susednom Poľsku je situácia podobná ako u nás. Automaty zatiaľ nie sú ani regulované, ani zakázané. Avšak prebieha verejná diskusia. Neustále narastá kritika automatov a snaha o ich reguláciu.

V Českej republike minister zdravotníctva Svatopluk Němeček taktiež bojuje za zdravú stravu na školách: „Ako minister zdravotníctva, ani ako otec dvoch detí, sa nemôžem nečinne prizerať varovným výsledkom štúdií, ktoré jednoznačne hovoria, že školáci sa stravujú prevažne veľmi nezdravo. Priberajú a už od základnej školy tak poškodzujú svoje zdravie. Je potrebné znovu apelovať nielen na rodičov, aby dbali na to, čo ich deti konzumujú, ale taktiež na riaditeľov škôl, aby čo možno najviac obmedzili prístup detí k extrémne nevhodným potravinám, akými sú sladené nápoje, najrôznejšie čokoládové tyčinky, čipsy a podobne.“ Najnovšia novela by mala zabezpečiť pružnejšie regulovanie obsahov automatov a ponuky školských bufetov.

  

Aká je situácia na Slovensku?

Na Slovensku sa regulácia ponuky automatov ešte len chystá. Rodičia z času na čas ocenia, že pri všetkých povinnostiach, ktoré majú, si môžu deti občas kúpiť desiatu priamo v škole. Prípadne ak dieťa odíde z domu a desiata zostane na stole... Obľubu a stále miesto si získali na školách brejkomaty s mliečnymi nápojmi. Dieťa má nárok na dotáciu k jednému nápoju na jeden školský deň. To ho však neobmedzuje a rodičia majú možnosť prispieť priamo dieťaťu aj na viac nápojov. Tie sú však už za plnú sumu. Je to len jeden z príkladov, ako sa veci môžu riešiť v prospech zdravia detí.

Odborník na výživu MUDr. Igor Bukovský z Ambulancie klinickej výživy v Bratislave (www.akv.sk) si principiálne myslí, že automaty ako také nie sú problém: „Problém sú rodičia a návyky z rodiny, ktoré si deti so sebou prinášajú aj do školy. Som skôr za kompromis. Vidím ho v tom, aby tu bola možnosť striktne nastaviť ponuku automatov na školách. Aby ponúkali výlučne zdravé a zdravšie formy potravín a nápojov.“

Ing. Andrea Michalcová, VITAL LIFE – distribútor testov potravinovej intolerancie pre SR a ČR (www.food-detective.sk) si tiež myslí, že problém je v osvete a v prístupe hlavne rodičov: „V mojej praxi často vidím, že rodičia robia základnú chybu: dávajú dieťaťu napríklad dookola mliečne výrobky a výrobky z pšeničnej múky. Teda striedajú len 3-4 potraviny. Denne by sme ale mali zjesť aspoň 10 rôznych potravín. Okrem zeleniny a ovocia sa zabúda napríklad na ryby, strukoviny, orechy, semienka... Potom sa nečudujme, že veľa detí trpí zažívacími ťažkosťami, kožnými ochoreniami, či respiračnými problémami. O obezite nehovoriac. Práve mlieko a pšenica pritom v testoch vykazujú najvyššiu mieru potravinovej neznášanlivosti. Mnohí rodičia v dobrej viere, že dávajú deťom to najzdravšie, preháňajú s množstvom.“ Riešenie nie je jednoduché a vyžaduje si určite zmenu na viacerých úrovniach. V obchodoch je prebytok sladkých a nezdravých potravín, láka reklama, a deti sladké milujú. Čo si budeme nahovárať, nielen deti... „Vždy môžeme siahnuť po zdravších výrobkoch, piecť koláče doma, používať iné sladidlá ako napríklad stéviu. Pri pečení môžeme časť bielej múky nahradiť napríklad pohánkovou, orechovou, alebo sójovou. Na desiatu môžeme deťom pripravovať aj domáce nátierky. Nie som zástancom striktných zákazov. Som za prevenciu, ktorá by mala prichádzať včas, aby sa menili tie najzákladnejšie návyky. Dnes máme veľa alternatív. Stačí si urobiť prehľad a dodržiavať zásady zdravého stravovania. Pritom náš jedálniček môže byť veľmi pestrý,“ dodáva Andrea Michalcová a zdôrazňuje, že najčastejšie zabúdame na pitný režim. Zákaz automatov by podľa nej mohol stimulovať uponáhľaných rodičov, aby sa viac venovali desiatám svojich detí.

Európska únia si uvedomuje alarmujúcu situáciu. Obezita je civilizačná choroba, ktorá sa priveľmi rozmáha po celom svete. S ňou súvisia ďalšie zdravotné komplikácie – srdcovo cievne, ochorenia chrbtice a kĺbov, ale aj mnohé ďalšie závažné ochorenia. Alarmujúce je to, že neustále klesá veková hranica. „Deti v školskom veku nešportujú, konzumujú oveľa viac sacharidov a ďalších škodlivých látok. Situácia je veľmi vážna,“ hovorí aj europoslanec a lekár MUDr. Miroslav Mikolášik.  „Európska únia taktiež pracuje na tom, aby automaty na školách obsahovali len zdraviu nezávadné potraviny. Kompetencie však majú v rukách jednotlivé členské štáty. Stále sa stretávame, použijem výraz – s oblasťami, v ktorých si dieťa za vhodenú mincu vyberie z automatu nevhodnú desiatu. Deti si ani nemajú možnosť vybrať medzi zdravým a nezdravým jedlom. V ponuke sú len presladené nápoje, čokoládové tyčinky, energetické tyčinky, čipsy a podobne. Nič, čo by podliehalo normám racionálnej výživy. Nie je to tak všade, ale stále je veľa miest, kde to takto na školách funguje.“ Chýbajú celoplošné programy na podporu konzumácie ovocia a zeleniny. Automaty, v ktorých by si deti mohli vybrať či už čerstvé ovocie, alebo čerstvé zeleninové šaláty rôznych druhov. „Možnosť nákupu zdravej potraviny, alebo nápoja, je jedna vec. Ale vplyv okolia zasa druhá. Je potrebné si uvedomiť, že dieťa sa často rozhoduje aj na základe toho, čo mu povedia kamaráti, alebo čo vidí v reklame ako ´trendy´. Vplyv z rodiny, z okolia a z reklamy je enormný. Celková zmena ponuky v automatoch nestačí. Mali by byť súčasne odvysielané šoty, ktoré priamo ukážu deťom, že keď budú jesť istý druh potravín, budú tučné, budú mať zdravotné problémy. Keď naopak dajú prednosť inému druhu potravín, urobia niečo pre svoje zdravie, krásu, postavu a podobne. Médiá majú veľký vplyv na preferencie mladého človeka,“ hovorí Mikolášik. Osveta na stravovacie návyky nie je však jediná. Nestačí sa len zdravo stravovať: „Mladý človek nemôže len vysedávať pred televíziou, za počítačom. Okrem stravy je veľmi dôležitý pravidelný pohyb. Šport je nevyhnutný denne – plávanie, behanie, prechádzky do prírody. Zdravý spôsob života je nielen v strave, ale aj v pohybe.“ Nestačí apelovať len na jednu oblasť, riešenie tohto problému súčasnosti je v komplexnosti. Že sa to dá, má Miroslav Mikolášik odskúšané na vlastných štyroch deťoch, z ktorých ani jedno obezitou netrpelo a netrpí, ako s úsmevom dodal na záver nášho rozhovoru.

  

Slovenské mamičky v zahraničí

S ponukou automatov a s problémom, čo dať deťom na desiatu, sa stretávajú aj slovenské mamičky, ktoré žijú v zahraničí. Oslovili sme aj ich a tu sú ich reakcie:

Jana (36) žije v Írsku. „Na základnú školu pripravujú deťom desiatu rodičia. Automaty na školách nemáme. A desiatu deťom kontrolujú učitelia. Dávam im chlieb so syrom, ovocie, zeleninu... Je to rôzne. Ale pokiaľ by tam učiteľ našiel čipsy, sladkosti, alebo čokoľvek nezdravé, tak dieťaťu desiatu odoberie, nedovolí mu ju zjesť. Naviac ešte napíše list rodičom, že dali dieťaťu nevhodnú stravu.“

Jela (41) žije v oblasti talianskej Calabrie. „Je tu iný školský systém ako na Slovensku. U nás na prvom stupni školy (na Slovensku je to MŠ a ZŠ po 6. ročník) schvaľuje umiestnenie automatov na školách Rada rodičov. Takže na škole automaty nemáme. Robia sa osvetové prednášky, kde vysvetľujú deťom, čo je zdravé a čo nie. Hlavne pitný režim. Odporúčajú jesť ovocie, zeleninu, ryby... Na stredných školách je to už ale iné. Tam sú dokonca priamo predajcovia pizze, bežne si deti môžu kúpiť colu a podobne. Ja dávam deťom do školy vždy sezónne ovocie, majú žemle so syrom, so šunkou, so zeleným hlávkovým šalátom... Občas pribalím aj niečo sladké, ale na to dávam pozor. Na školách bežal dvojročný projekt, kedy školský úrad v spolupráci s ministerstvom zabezpečili denne čerstvé ovocie na desiaty pre žiakov. Tiež to bolo sezónne a bolo to na podporu kampane proti obezite a na podporu zdravého stravovania. Deti dostávali vtedy jablká, pomaranče, mandarínky...“ Pri projekte s ovocím rodičia s učiteľmi ocenili masovosť – väčšina detí jedla, pridávali sa aj ostatné. Dobré bolo, že projekt netrval len jeden mesiac, ale bol dlhodobý.

Anna (36) žije so svojimi deťmi za veľkou mlákou – vo Washingtone. „Nepamätám si, že by tu na škole bolo také dobré jedlo, ako si ho pamätám ja zo Slovenska. Všetko sa varí v jednej veľkej vývarovni a potom sa to rozváža po školách. Takže školy v jednom okrese majú na obed to isté. Vedia si väčšinou vybrať zo 4 jedál, plus šalát a ovocie. Moje deti sa na školách nestravujú. To, čo tam dávajú deťom, by som nikdy nedala. A ani by to nezjedli. Pizza, kuracie nugety, sekaná v žemli, sendviče plné majonézy... A neskutočne sa tu plytvá s jedlom. ¾ z toho, čo im naložia, skončí v koši. Tento rok prvý krát dostávali deti v prvej a druhej triede zdravé raňajky zdarma. Bolo to ovocie, cereálie a mlieko. Za tento počin ďakujeme Michelle Obama. Práve vďaka tejto prvej dáme sa veci začínajú meniť. Jej návrh prijali a aplikujú na školách práve v našom okrese. Deti majú možnosť vybrať si aj šaláty a ovocie. Ale je tu aj druhá strana mince – deti, ktoré sa zdravo nestravujú doma, si takúto stravu nedajú ani v škole. Samozrejme, na súkromných školách je to iné. To ale súvisí aj s vysokým školným. Dosahuje mesačne aj niekoľko stoviek dolárov. Automaty na základných školách nie sú k dispozícii. Až na stredných.“

 

Váš názor nás zaujíma

Aký je váš názor na túto problematiku? Zaujíma nás, ako vy vnímate automaty a ich ponuku na školách. Čo dávate deťom na desiatu a či sa rozprávate s deťmi o jedle, o tom, čo by mali jesť, aby boli zdravé. Vnímate, že aj učitelia sa snažia deťom hovoriť o zdravých potravinách? Napíšte nám do redakcie do konca septembra. Troch z vás odmeníme balíčkami s reklamnými predmetmi. Diskusiu môžete podporiť aj zdieľaním článku na sociálnych sieťach. Prípadne názory píšte do diskusie pod článkom alebo na emailovú adresu Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript..

Redaktor