Svadba z automatu?

Ono je to vlastne všetko náramne zložité. Najskôr treba informovať najbližších príbuzných, potom treba vybaviť úradné záležitosti či už na matrike, alebo na miestne príslušnej fare, stanoviť termín, popozývať hostí, postarať sa o ich zábavu a občerstvenie a napokon – sú po tom všetkom mladomanželia svoji, unavení, uťahaní, majú za sebou prvú obrovskú investíciu svojho života a...
Čo takto ísť na to inak, sadnúť si do auta, zaviesť sa niekam do autokina a potom pokračovať na svatbu? Ak niekomu neprekáža, že oddávajúcim je automat, potom je všetko v poriadku. Až na to, že zatiaľ treba cestovať až do Britského Falmouthu. Alebo kdesi do akéhosi technického múzea v USA, ale to máme naozaj priďaleko.
Vo Veľkej Británii sa istý nostalgik po ružovej ére cadillacov v Ellvisovskej Amerike rozhodol vrátiť jej ducha aj na starý kontinent.
Postavil remake predajného automatu, ktorý kedysi dávno za oceánom ponúkal ak svoj hlavný sortiment – sobáše.
Akurát, že ide o prístroj oveľa modernejší, prešpikovaný najmodernejšími technológiami a možno neraz viac komunikatívnejší, ako nejaký strohý matričný úradník.
Dvaja mladí ľudia prídu k automatu, na jeho klávesnici zadajú požadované údaje o sebe ako aj o organizácii „obradu“ a svadba sa môže začať.
Zaznie krásny svadobný pochod, ozve sa milý príhovor so želaním všetkého dobrého, mladí musia obaja na dané otázky odpovedať svoje „áno“, potom to v automate zahrkoce a vypadnú obrúčky. A ak v úvodnej objednávke bola aj žiadosť o fotografiu, vydarený portrétik modernej dvojice automat tiež vyplazí.
Samozrejme, najskôr treba zaplatiť a na záver si ešte vziať potvrdenku o zaplatení, ktorá má vraj hodnotu sobášneho listu.
Nie je nám však známe, či takýto typ svadby uznávajú úrady. Medzi mladými je však mimoriadne obľúbený a počas niektorých víkendov je pred zariadením aj slušná fronta veselých a navzájom sa nepoznajúcich svadobčanov.