Bývali časy, keď Slovensko bolo plné trabantíkov a napríklad na takom Ždiari v Belianskych Tatrách bolo možné získať nocľah iba po tom, ako si ho turisti vopred s predstihom aj pol roka rezervovali.
Áno, prevádzkovatelia reštaurácií a bufetov z nich veľkú radosť nemali, najmä keď si taká nemecká rodina zasadla za stôl v reštaurácii a začala vybaľovať z batohov svoje „lepeňáky“, paštéty a iné konzervované potraviny a nápoje. Tržba nikde a podnik plný ľudí.
Dnes sa naše hory spoliehajú na turistov z bývalého ZSSR, ktorí priletia na lietadlách a spravidla nevytiahnu týždeň nos z hotelových izieb, barov a reštaurácií. Veď čo, šampus tečie, príjmy tiež.
Príjmy by však mohli pritekať ešte viac. Východní Nemci sa stali Nemcami bez prívlastku, namiesto trabantov jazdia dnes po Európe na dovolenky v obytných vozoch a milujú – grilovanie.
Treba ešte pripomenúť, že v Nemecku existujú verejné griloviská, je to takmer národný šport, ktorý doslova chytil aj Holanďanov či Belgičanov.
Ale keď takíto turisti zavítajú k nám, tak o verejných griloviskách sa im môže iba snívať a potreby na grilovanie od dreveného uhlia až po chutné delikatesy musia pracne a v mizernej kvalite zháňať po supermarketoch. A preto – k nám už dlho ani nezavítali v množstve, ktoré by bolo nejak zaujímavé pre celé odvetvie turistického ruchu.
V Nemecku totiž okrem tých grilovísk majú aj predajné automaty na potreby a lahôdky na grilovanie. Predajú všetko, kvalitné, chutné a ešte dokonca...
Tak, o tom sa nám u nás bude ešte roky snívať, kým sa tvrdo nezobudíme. Dokonca si pomocou jednoduchej aplikácie v mobile, ktorý vie určiť súradnice GPS, môžu nájsť informáciu, kde najbližšie od nich sa nachádza automat na potreby pre grilovaniachtivých. Stačí teda zaparkovať pri grilovisku, kuknúť do mobilu a vydať sa pešo smerom, ktorým vás toto múdre zariadenie zavedie. Bez predchádzajúcich nákupov, zháňaní a nervozity.
Nuž veru, bývali časy, keď bolo Slovensko plné trabantíkov...
