Od Andersena k Čajkovskému

Predajné automaty prechádzajú výraznou inováciou nielen čo sa týka ich zabudovaných technológií, ale aj ak hovoríme o ich vonkajšom vzhľade. Éra hranolov, plechových krabíc či niečoho podobného, do čoho sa kedysi búchalo päsťou, kopalo a s čím sa lomcovalo oboma rukami, ak to nechcelo vydať zaplatenú lahôdku, sa dávno skončila.
Spoločnosť Intel túto vonkajšiu premenu prirovnala k nenávratnému prechodu od Andersenovho Škaredého káčatka k Čajkovského Labutiemu jazeru. Nikto nevraví, že na Andersenovi bolo niečo zlé, naopak, na jeho rozprávkach vyrástli celé generácie a budú rásť určite ďalej, ale predsa len, viac už z digitálnych nosičov ako z klasických kníh.
To isté sa týka aj dizajnu súčasných predajných automatov. Sú neoddeliteľnou súčasťou nákupných centier, nemocníc, veľkých vestibulov, dopravných uzlov. Napokon aj v mnohých kanceláriách vytvárajú, alebo, minimálne sa podieľajú na celkovej estetike priestoru.
Nedávne konštatovanie Intelu, že nastal čas, aby aj vonkajší vzhľad a nielen ich útroby, či už tovarové, alebo technologické, prispieval k úplnej spokojnosti a dobrej nálade zákazníka, je výzvou. Podloženou na zistení, že zákazník radšej nakupuje v automate, ktorý je pre neho aj výzorom príťažlivý, ako v klasickej predajnej skrini, hoci obe zariadenia obsahujú ten istý tovar.
Redaktor