Nič nie je francúzskejšie, ako čierny baret, Eiffelova veža, alebo – chrumkavá čerstvá bageta. Bageta je najzákladnejšia denná potreba francúzskej kuchyne. Po celej krajine pracuje na jej pravidelných dodávkach – okrem priemyselných – asi 30 tisíc malých ručných pekární. Ekonomická kríza, meniace sa návyky, keď sa domáci už nevenujú dve tri hodiny obedu, ale skôr niečo v rýchlosti iba zhltnú podľa amerického či britského vzoru však spolu spôsobujú, že pekárstvo ako odvetvie upadá a môže sa stať, že zrazu je väčší dopyt po bagetách, ako je skutočná výroba.
Istý Jean-Louis Hecht, pekár z Hombourg-Haut v severovýchodnom Francúzsku si u odborníkov objednal dva predajné a zároveň výrobné automaty. Jeden umiestnil v rodnom meste a druhý na skúšku v Paríži.
Popularita týchto strojov raketovo narástla. Len jediný stroj počas prvého týždňa prevádzky predal 1 400 bagiet a o týždeň neskôr už 4500 kusov.
Stroje pracujú 24 hodín denne, sú kombináciou predajných automatov a pecí – polotovary na počkanie dopekajú priamo pred zákazníkom. Jedna bageta stojí jedno euro. Čo je výrazne menej ako konkurencia v tradičnom predaji.
Dokonca sa vo Francúzsku začalo hovoriť, že automaty by mohli ohroziť existenciu tradičných boulangerií.
